Povedzme si otvorene, ak ste rodičia škôlkara určite ste sa už so soplíkom viackrát stretli. Pravdepodobne už ste počuli aj neobľúbenú pravdivú informáciu, že bežná frekvencia nádchy u škôlkara je aj 8 - 10 krát ročne.
Najčastejšou príčinou škôlkarského soplíka je vírusová infekcia (RS vírusy, rinovírusy, vírus chrípky, adenovírusy, koronavírusy ai.). Popri samotnom výtoku z nosa môže byť prítomný aj kašeľ, zvýšená teplota až horúčka, únava, nechutenstvo, prípadne vracanie hlienov či bolesť svalov. Ani na samotnej farbe soplíka nemusí záležať. Na začiatku ochorenia bude výtok z nosa číry, neskôr sa skalí, stane sa žltým a ku koncu ochorenia až zeleným - samotná farba hlienu teda nehovorí nič o druhu infekcie (či je infekcia bakteriálna alebo vírusová), ale o štádiu ochorenia.
Nakoľko ide najčastejšie o vírusovú infekciu postačí symptomatická liečba. To znamená liečiť symptómy – čistenie nošteka (odsávanie alebo smrkanie), inhalácie, navýšenie tekutín, pokoj, čas a podporná vitamínoliečba Marťankovia PROImun. V prípade výrazného upchatia nosa aj dekongestívne kvapky (na trhu je množstvo typov, napríklad Mar rhino nosový sprej. Ak je to potrebné samozrejme aj lieky od horúčky, kašľa či bolesti. Typicky vyliečenie vírusového soplíka trvá 7-10 dní.
Čo sa týka smrkania, dovolím si tvrdiť, že ide o podceňovanú vec. Hlieny, ktoré nie sú aktívne uvoľnené môžu spôsobovať rôzne komplikácie (zápal stredného ucha, prínosových dutín či bakteriálnu superinfekciu). Preto je veľmi dôležité deti aktívne viesť k správnemu smrkaniu (jedna dierka zavretá a úsilný výdych) či odsávať hlieny po aplikácii izotonického roztoku napríklad Mar Plus care.
Medzi ďalšie príčiny výtoku z nosu patrí:
- Bakteriálna infekcia – väčšinou sú prítomné aj horúčky, výtok z nosa sa nelepší viac ako 14 dní, je prítomná výrazná bolesť uší či prínosových dutín na dotyk
- Alergia – ak je prítomný výtok z nosa dlhšie ako 2-3 týždne (najmä sezónny), číry, prípadne aj so symptómami ako kýchanie, červené oči
- Cudzie teleso v nose – najmä ak je výtok jednostranný alebo opakujúci sa z jednej dierky, zapáchajúci, zelený, hnisavý
Veľa rodičov sa ale neuspokojí s tým že dieťa má „iba“ vírusovú infekciu, a preto má „stále“ výtok z nosa. Až spomínaných 8 infekcií za rok v trvaní 7 dní totižto môže naozaj imponovať ako veľa, ak má rodič s dieťaťom byť doma... rodičia sa tak snažia dopátrať k tomu či nemôže ísť o „slabú imunitu“, alebo spomínanú bakteriálnu infekciu. Antibiotiká sú považované za všeliek, bez ktorého dieťa nevyzdravie – hoci opak je pravdou. Dieťa potrebuje najmä čas. Na prekonanie ochorenia a na to, aby jeho imunita postupne vyzrela do štádia, že je schopná na vírusové podnety reagovať menej citlivo (tzv. imunitný tréning). Viac k tejto téme: Marťankovia | Oslabená imunita a kedy vyhľadať lekára (martankovia.sk)
Veľa rodičov sa na nás obracia s otázkou: „A neurobíte aspoň výter nosa?“. Úprimne. Nie je to problém. Ale ani nutnosť. Na to, aby skúsený lekár vedel odlíšiť či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu nepotrebuje výter. Stačí mu dobre sa porozprávať s rodičom dieťaťa o jeho problémoch a základné vyšetrenie dieťaťa. Na strane druhej pri momentálnych laboratórnych rýchlodiagnostických možnostiach sa vieme veľmi presne dozvedieť o aký druh vírusu ide, a rodiča tým veľmi jednoznačne upokojiť – výsledok môže vidieť „na vlastné oči v priebehu pár minút“. Zaťažuje sa tak ale zdravotný systém: finančne, časovo a koniec koncov – ktoré dieťa má vytieranie nosa (či hrdla) rado?
Ak by som dnes išla do triedy Vášho škôlkara a zobrala výter všetkým deťom, verte či nie, niektorým z nich by nejaká baktéria z výteru vyšla. Znamená to ale niečo nebezpečné? NIE, vôbec nemusí. Ak dieťa nemá akútne príznaky ochorenia, u väčšiny detí ide o tzv. bezpríznakové nosičstvo (veľmi časté pri moraxele, streptokokoch, hemofiloch...), ktoré nie je žiadúce liečiť. Liečba antibiotikami by tak bola priam chybou (vznikajúca rezistencia na antibiotiká, vyhubenie bežnej mikrobioty).
O tom, že by mohlo ísť o bakteriálnu infekciu (ktorú je nutné liečiť antibiotikami) svedčia klinické príznaky, prípadne pozitívny výsledok rýchleho odberu CRP z prsta. Lekár vie zhodnotiť kedy je výter naozaj potrebný a preto ho oň prosím nežiadajte.
V prípade ochorenia sú výsledky výterov otázne (ide o baktériu, ktorú má dieťa dlhodobo? alebo o niečo akútne?). Preto sa výtery majú odoberať v indikovaných prípadoch napríklad ako:
- dlhodobá nádcha bez zlepšenia (pretrvávajúca 3-4 týždne)
- zhoršujúci sa stav dieťaťa (ak lekár zvažuje ATB liečbu)
- ak lekár chce začať antibiotickú liečbu vzhľadom k ostatným klinickým symptómom, ale chce liečiť podľa citlivosti baktérie na antibiotikum
Záverom iba rýchle zhrnutie: pozitívny výsledok výteru nosa na akúkoľvek baktériu nie je dôvodom na začatie liečby dieťaťa. Nelieči sa totižto laboratórny výsledok ale dieťa, a to podľa jeho aktuálneho klinického stavu.
Zdroje:
Jeseňák M. a kol 2016. Imunita u detí v predškolskom veku. ISBN 978-80-971664-2-7.
Kovács L. a kol. 2014. Pediatria. Arete s.r.o. 2014. ISBN 978-80-9706-242-2.
www.pediatridetom.sk